Ako umlčať svojho vnútorného kritika
Je to vlastne oveľa jednoduchšie, ako by sa mohlo zdať.
Ružový slon.
Keď vám poviem, v žiadnom prípade nemyslite na ružového slona. Nepredstavujte si, nemyslite na to, aký je veľký, prečo je ružový a čo robí. V žiadnom prípade na to nemyslite...
Podarilo sa? Alebo sa vám obraz ružového slona vo vašom mozgu objavil hneď, ako som ho spomenul? Ľudský mozog spracúva reč veľmi zvláštne. Nedokáže totiž hneď myslieť v negatívach. Ak si zoberieme slovo “ne-myslieť”, najprv sa zameria na slovo myslieť. Až potom si všimne zápor, slovo “ne”, ale to už je vlastne neskoro. Obraz ružového slona už vo vašej hlave vznikol.
Rovnaké to je so snahou umlčať svojho vnútorného kritika.
Nedá sa ho ignorovať. Nedá sa nemyslieť na to, čo vám hovorí. Ak sa budete snažiť nemyslieť na svoju trému alebo nemyslieť na svoje slabé stránky, nebude to fungovať. Avšak predsa len existuje riešenie, ako sa s ním vysporiadať.
Pred pár rokmi som sa na konferencii TEDx v Bratislave stretol so spisovateľkou Leone Ross. Mala tam prednášku o tom, ako písať, aj keď sa vám vôbec nechce. Ako prestať prokrastinovať, aj keď si myslíte, že výsledok nebude stáť za nič. Čo napríklad urobiť, ak viete, že musíte napísať nový článok, ale neviete, či bude dosť dobrý? :)
Blikajúci kurzor
Čo robiť, keď na vás vo Worde pozerá prázdna strana a blikajúci kurzor? V hlave vám znie: “Nemáš na to. Nikdy nenapíšeš niečo dobré. Na čo sa to hráš... Choď radšej makať do fabriky. Kto by ťa už len chcel čítať...”
Leona mi poradila nasledujúci tip.
Chlape, zastav sa na chvíľu. Zavri oči a pozoruj iba svoje dýchanie. Po chvíli sa ti v hlave určite začnú vynárať hlasy, o ktorých hovoríš. Neignoruj ich. Pozoruj ich. Sústreď sa na to, čo hovoria, ale nesnaž sa ich nijak hodnotiť alebo umlčať.
Namiesto toho si každý jeden hlas predstav ako malú zúrivú myšku. Keď tento obraz bude dostatočne jasný, chyť túto myš opatrne za jej chvost a vyhoď ju do koša.
Toto urob s každým jedným hlasom, ktorý ti hovorí, že nemáš na to, čo chceš dosiahnuť.
Pekne jednu myš za druhou chyť za chvost, tak aby sa nemohli brániť, a vyhoď ju do koša. Keď ich všetky upraceš, vyhoď smeti do kontajnera.
Ak budeš mať čas, predstav si, ako pre tento odpad príde smetiarskeho auto a odvezie ho preč. Mimo tvojho domu. Mimo tvojej mysle. Ďaleko na smetisko. Tam, kam odpad patrí.
Musím sa priznať, že keď som to od Leone Ross, ktorá na mňa pôsobila veľmi racionálne počul, cítil som sa zvláštne. Bolo to na mňa príliš ezoterické.
Ale...
Napriek tomu som to však vyskúšal a fungovalo to úžasne.
“Ak sa náhodou hlas vnútorného kritika niekedy vráti, nerob si starosti. To, že si ich vyhodil raz ešte neznamená, že od nich budeš mať pokoj navždy. Ale ty už vieš, čo máš robiť. Uvedom si, že sú bezbranné a ty máš nad nimi absolútnu moc. Chyť ich za chvost, vyhoď ich do koša a mimo svojho domu.”
Ďalšie štyri kroky ako umlčať svojho vnútorného kritika
Americký portál PsychologyToday.com radí o niečo systematickejší postup. Ich riešenie je tiež veľmi sympatické a dáva zmysel. Potrebujete iba pero a papier a chvíľu na zamyslenie.
KROK 1: Počúvajte chvíľku vášho kritika.
Počúvajte, čo vám váš vlastný kritický hlas hovorí. Uvedomte si, že tento myšlienkový proces nie je odrazom reality. Je to pohľad na vás samých, ktorý ste si osvojili na základe životných skúseností. V skutočnosti ten "hlas" môže mať aj meno. Nie ste to vy, kto tie veci hovorí, aj keď ich hovoríte sami sebe. Môže to byť vaša mama, otec, učiteľ zo základnej školy...
KROK 2: Napíšte si jeho vety na papier.
Práve preto, že v skutočnosti váš vnútorný kritik nie ste vy, vyskúšajte si napísať jeho výrok na papier vo forme "Ty nie si dosť dobrý" namiesto "Ja nie som dosť dobrý". Čokoľvek, čo o sebe počujete, prepíšte do druhej osoby: "ty si tučný, ty si nešikovný, ty nikdy nebudeš úspešný..."
KROK 3: Odpovedzte na každú jednu kritiku
Teraz máte pred sebou A4-ku plnú kritických tvrdení. Odpovedzte na ne v prvej osobe. Napríklad na vetu "Ty si taký debil." môžete napísať: "Každý občas spraví chybu. Len ten, kto nič nerobí, nič nepokazí." Znie to fajn, lenže v podstate ste neodpovedali. "Možno niekedy spravím chybu, ale inak som inteligentný a šikovný človek." Toto cvičenie vám nemá zdvihnúť ego, ale osvojiť si zdravší, skutočnejší a úprimnejší pohľad na seba samého.
KROK 4: Pripravte sa na druhé kolo
Aj keď si teraz urobíte toto cvičenie, určite nastane čas, kedy hlas vášho vnútorného kritika opäť zosilnie. Bude vám možno hovoriť, že tam kde ste, je dobre, riskovať je zbytočné, aj tak vám nikdy nič nevyšlo.
Tieto myšlienky sú deštruktívne. Musíte si pamätať, že to, čo vám vnútorný kritik hovorí, jednoducho nie je pravda. Vždy keď to bude potrebné, prejdite si znova všetkými troma krokmi. Nestane sa to okamžite, ale postupom času, bude jeho hlas stále tichší a tichší až zanikne úplne.
BONUSOVÝ KROK
Skúste sa naozaj zamyslieť nad tým, kto vám v živote všetky tie veci narozprával. Kto je pôvodným autorom viet, ktoré máte na papieri? Odpustite mu.
Mohlo by vás zaujímať: Zdá sa vám, že nie ste dosť dobrý? Pozrite si toto video.