9 dôvodov, prečo som už mesiac nič nenapísal

autor: Andrej Mikula

Treba si to priznať. Vypadol som z rytmu a prestal robiť veci, na ktoré som bol zvyknutý. 90 percent vyriešenia problému je uvedomiť si, že vôbec nejaký máme. Môj problém je, že som prestal písať. Porušil som viacero zásad svojho time management systému a v tomto článku sa ich pokúsim zrekapitulovať.

Ak sa sami cítite zaseknutý, ak trčíte na jednom mieste a nie a nie sa pohnúť vpred, možno vám moja otvorená spoveď pomôže. Nemusíte byť blogeri, aby vám tento článok bol v niečom blízky. Bez ohľadu na to, akej práci sa venujete, možno nájdete svoj "aha moment" práve v jednom z týchto bodov.

1) Vyhradzoval som si čas na písanie do kalendára

Teraz budem sám proti sebe. Na svojich seminároch totiž učím, že človek by si mal na určité úseky práce vyhradiť v kalendári konkrétne časy. Napríklad od 10:00 do 10:30 píšem emaily, 13:00 až 14:00 mávam meetingy a 8:00 až 10:00 píšem články.

Napriek tomu, že väčšina veľkých spisovateľov hovorí, že písali každý deň, mali z toho tvrdý návyk, mne to skrátka nefunguje. Neviem si zatiaľ prikázať byť kreatívny. A hlavne, z písania sa mi kvôli tvrdému režimu vytratila radosť.

Nebolo to už o tom, že kedykoľvek som mal chuť, sadol som za počítač a písal. Nie, bolo to niečo, čo som musel robiť. A tým pádom sa mi písanie tak trochu zhnusilo.

2) Prílíš veľa mítingov

Pracovné stretnutia som vždy mával iba v pondelok a utorok. Lenže túto najdôležitejšiu zásadu svojej osobnej produktivity som začal porušovať. Výsledok?

Síce som spoznal nových ľudí a rozbehol nové projekty, ale vidíte to sami. Blog je prázdny.

Poučenie: Maximum osobných meetingov nahradiť telefonovaním cez Skype. A keď už je nutné stretnúť sa osobne, všetky meetingy natlačiť do jedného dňa. Nie do dvoch, ale do jedného. Na písanie potrebujem čas a kľud. Nie som bohužiaľ typ človeka, ktorý by bol schopný naklepať článok cez obednú prestávku.

3) Strach

Hlavný dôvod, prečo som dlho nič nenapísal je, že som sa bál, či to bude dosť dobré. Chcem, aby boli moje články kvalitné. Aby sa vám páčili. Lenže čo presne je tá kvalita? Ako vôbec odhadnúť, čo sa vám bude páčiť?

Opakovanie je matkou múdrosti. Sám na svojich kurzoch rozprávam o poučke "Good enough is good enough" - Dostatočne dobré je dostatočne dobré. Inými slovami, veci nemusia byť dokonalé. Stačí, keď sú dobré.

Tento výrok má aj veľa oponentov. Pretože aj keď sa hovorí, že "Dostatočne dobré je dostatočne dobré" a "Dokončené je lepšie ako dokonalé", sú ľudia, ktorí vyznávajú opačnú filozofiu: "Dobré je nepriateľom skvelého".

Áno, dobré je naozaj nepriateľom skvelého, ale táto veta nijak nesúvisí s perfekcionizmom. Miešajú sa tu hrušky s jablkami.

Perfekcionista vidí iba dva extrémy: Buď je niečo dokonalé alebo zlé. Nekašle na kvalitu. Práve naopak. Snaží sa robiť všetko najlepšie ako vie a neustále vylepšovať. Lenže vylepšovať sa logicky nedá donekonečna.

Pre nás perfekcionistov je určite lepšie robiť veci iba "dobre". Nenažiť sa o dokonalosť. Ja to tak určite plánujem robiť aj na ďalej. Budem sa snažiť robiť veci dobre, dokončovať ich, a tajne dúfať, že sú v skutočnosti aj tak perfektné :)

Raz mi jedna slečna na jednom z mojich kurzov povedala krásnu myšlienku. Keď sme sa rozprávali o perfekcionizme, priznala, že sama touto "chorobou" trpí. Ale že sa ju naučila zvládať jedným jednoduchým princípom: "Keď som úplne spokojná s tým, čo som urobila, viem, že som to dokončila veľmi neskoro."

4) Nezaznamenával som každý jeden nápad na nový článok

Tak nejak sa mi zdalo, že nemám o čom písať. Nemal som žiadne nápady. Teda to som si aspoň myslel. Behom dňa mi samozrejme napadli desiatky rôznych námetov, z ktorých by mohli byť dobré články, ale bohužiaľ som si ich nezapísal. Robil som klasickú chybu autocenzúry.

Niečo mi napadlo a namiesto toho, aby som si nápad hneď napísal a nehodnotil, začal som ho analyzovať. Hovoril som si: "Nie, to nie je dosť dobré." A tým pádom som prišiel o potenciálne dobrú myšlienku, ktorú by som mohol rozpracovať neskôr.

Každopádne viem, že to bola úplná blbosť a dúfam, že už nikdy rovnakú chybu nespravím.

5) Vedel som, že musím

Keď som pred rokmi začal písať tento blog, písal som jednoducho preto, lebo som chcel. Nebola tam žiadna vízia, žiadne ciele, žiadne dôvody. Skrátka ma to bavilo.

Dnes je všetko inak. Z blogu sa stala moja práca. Z článkov marketingový nástroj. Uvedomil som si, že blog píšem aj kvôli tomu, aby som spropagoval svoje kurzy a zarobil si na živobytie.

Na tom samozrejme nie je nič zlé, ale uvedomujem si určitú dávku zodpovednosti. A táto zodpovednosť ma paralyzuje. Pretože, keby nový článok nebol dobrý, vy ako čitatelia ho nebudete zdieľať a neprihlásite sa na moje kurzy.

Zabudol som, prečo TimeManagement.sk vôbec vznikol. Prečo to vlastne celé robím. Našťastie som si spomenul. Chcel som písať. Chcel som si upratať svoje vlastné myšlienky a snáď nimi pomôcť niekomu inému.

Takže mením "musím" na "chcem". Nemusím napísať vôbec nič. Ale chcem :)

6) Nerobil som mikro kroky

"Write drunk, edit sober". Píš opitý, upravuj triezvy - hovorieval Hemingway. Keď sa človek snaží vytvoriť niečo nové, asi by sa do istej miery mal vzdať sebakontroly. Prestať sa cenzúrovať. V podstate to znamená rozloženie písania na dve samostatné časti. Písanie a úpravu. Pretože keď človek píše, nepotrebuje nastavovať nadpisy, veľkosť a typ písma. Opravovať gramatické chyby. Nepotrebuje, ale robí to. Teda, aby som hovoril za seba, robil som to.

No ale čo si z toho článku zobrať, keď nie ste zrovna bloger? Myslím si, že Hemingway chcel povedať, že by sme mali rozdeľovať kreativitu od autocenzúry. Keď niečo chcete robiť, robte to naplno. Nepýtajte sa sami seba, či to je dosť dobré. Proste to len dajte všetko zo seba von. Nikto nemusí vidieť, čo ste vytvorili. V podstate ani vy sami. Lebo aspoň ja to mám teraz tak, že prsty mi behajú po klávesnici úplne samé. Ani ja sám neviem, čo všetko som vlastne už napísal. To zistím až zajtra, keď sa na to vyspím a keď si celý tento článok prečítam :)

7) Nevyplňoval som každý deň svoj not to do list

Tu bola chyba v tom, že som opäť skúšal nové aplikácie. Len pre vysvetlenie, not to do list je vlastne to isté čo to do list, len postavený naopak. Namiesto toho, aby ste si písali veci, ktoré chcete urobiť, si píšete tie, ktoré nechcete urobiť. Čiže napríklad nechodiť na Facebook, nejesť fast food atď...

Doteraz som vždy používal jednoduchú A4-ku, kde som si načrtol tabuľku na celý týždeň a potom do každého jedného dňa si odfajkol každý úspešný deň. Fungovalo to. Ale z nejakého divného dôvodu som sa zaregistroval na cool aplikáciu HabbitRPG a snažil sa ju používať. Nechcem tvrdiť, že je tá aplikácia zlá, ale u mňa nezafungovala.

Hlavne bola hlúposť ju vôbec skúšať, keď už som mal niečo, čo dokonale fungovalo. "Neopravuj, čo nie je pokazené." Stará múdrosť, ktorú si dám asi vytetovať :)

8) Prestal som robiť "nič"

Toto tak trochu súvisí s predchádzajúcim bodom. Keďže som nikdy nevypínal, bol som neustále busy. Každý vie, že tie najlepšie nápady k nám prichádzajú, keď nerobíme nič. V sprche, na prechádzke, alebo pri šoférovaní (ak teda práve nepočúvate rádio). Lenže tým, že som sa snažil byť extra produktívny, neustále som niečo robil.

V tomto však rozhodne nie som sám. Stačí sa pozrieť na ľudí, ktorí čakajú na autobusovej zastávke. Kedysi ľudia len tak pozerali do prázdna, prechádzali sa, rozmýšľali o svojich veciach. Dnes? Dnes má každý oči ponorené do svojho mobilu.

Veď treba počúvať hudbu, checknúť Facebook alebo odpísať na maily. Prípadne zistiť, čo nové sa deje vo svete na nejakom spravodajskom portáli.

Nehovorím, že by sa človek so svojim mobilom, za ktorý vysolil ťažké peniaze nemal zabávať, ale asi by to malo mať svoju mieru.

Pozerať do obrazovky od rána do večera je naozaj hrozné. Nemyslím to teraz tak, že by ste si pokazili oči, ale veď asi by sme ako ľudia nemali byť večne online, nie? Nič nerobenie, známe aj ako pozeranie do blba, je super. Má obrovskú hodnotu, ktorú teraz znovu objavujem a odporúčam vám urobiť to isté.

Nechajte aspoň na jeden deň mobil vo vrecku. Prípadne ešte lepšie, zakážte si na ňom v rodičovských nastaveniach webový prehliadač a emaily. Uvidíte, že nielen za deň stihnete v práci oveľa viac, ale súčasne sa budete cítiť mnohonásobne lepšie.

9) Stres

Jasné, že keď je človek z niečo vystresovaný, nehýbe sa dopredu tak rýchlo, ako by chcel. Otázka je, do akej miery si za svoj stres môžeme sami. Myslím si totiž, keby som každý deň robil body v tomto článku, bol by som ďaleko viac v pohode.

Tak... Čo vy na to?

Ktorý bod vo vás zarezonoval? Som zvedavý na vaše názory a teším na vaše komentáre pod článkom.

Ďalšie články na tému: 

Vyskúšajte 5-dňovú time management výzvu

[contextly_main_module]
Copyright TimeManagement.sk 2020
linkedin facebook pinterest youtube rss twitter instagram facebook-blank rss-blank linkedin-blank pinterest youtube twitter instagram