Existuje jedno staré buddhistické príslovie o dvoch mníchoch, ktorí cestujú po krajine. Na brehu rieky narazia na mladú ženu, ktorá jedného z nich požiada o pomoc. Chce, aby ju preniesol na druhú stranu.

Mních tak urobí bez váhania a na druhej strane ju opatrne položí na zem. Mnísi pokračujú ďalej svojou cestou. Po nejakom čase, po mnohých kilometroch, je druhý mních akýsi podráždený. Stále myslí na svojho brata a na ženu, ktorej pomohol. Na čo to bolo dobré? Nemohla ísť sama?

Spýta sa preto svojho brata, prečo jej pomohol. Starší mních sa pozrie na svojho mladšieho brata a povie: "Ty tú ženu ešte stále nesieš? Ja som ju pustil už pred pár hodinami."