Dokonca sa spomínajú výskumy amerických univerzít Harvard a Yale. Ale je to naozaj pravda? Naozaj nám zapísané ciele v živote pomáhajú alebo je to iba legenda?
Príručka enormne úspešnej MLM (multi-level-marketing) organizácie Amway hovorí: “Jeden posledný tip predtým než začneme: Stanovte si cieľ a napíšte ho na papier. Nezáleží na tom, aký je to cieľ. Dôležité je len to, že ste si ho stanovili, takže máte niečo, za čím môžete smerovať - a že ste si ho napísali. Niečo magické sa stane, keď si veci napíšete. Takže si stanovte cieľ a napíšte ho. Keď ho dosiahnete, stanovte si ďalší a aj ten si napíšte. Budete nezastaviteľný!” (Cialdini, 2001)
Photo by 401K (Flickr)
Desiatky rokov najznámejší motivační rečníci sveta ospevujú slávnu štúdiu Yale University. Niektorí hovoria aj o Harvardskej univerzite.
Tá štúdia o význame zapisovania cieľov je veľmi silná. Je presvedčivá. Škoda len, že neexistuje...
Príbeh, tak ako ho hovorí guru osobného rozvoja Brian Tracy je zhruba takýto...
V roku 1953 sa výskumníci opýtali absolventov Yale University, ako sú na tom so svojimi životnými cieľmi a zistili, že len 3 % ľudí majú svoje ciele jasne stanovené a hlavne napísané na papieri. O 20 rokov neskôr sa k absolventom výskumníci znovu vrátili, aby zanalyzovali ich situáciu.
Čo sa stalo?
Tieto 3 % ľudí stihli nahromadiť viac finančných zdrojov - viac peňazí - ako celých zvyšných 97 % ročníku dohromady. Tracy ešte dodáva, že podobný výskum sa odohral o niekoľko rokov neskôr na Harvarde s takmer rovnakým výsledkom. Wow, paretovo pravidlo v praxi!
Podobný príbeh sme mohli počuť alebo čítať aj v dielach Tonyho Robbinsa alebo Ziga Ziglara.
Bolo by nádherné, keby to fungovalo...
V podstate by sa tak dokázalo priame kauzálne spojenie medzi písomne stanovenými cieľmi a dosiahnutím úspechu.
Ako však dokázal výskum magazínu Fast Company a ich Consultant Debunking Unit, celé je to iba jedna veľká legenda...
Photo by Márcio Cabral de Moura (Flickr)
Na začiatku skúmania pravdivosti tejto legendy sa Fast Company najprv obrátili na jedného z najväčších guru hnutia osobného rozvoja menom Anthony Robbins.
Na strane 200 jeho bestselleru Unlimited Power, Robbins píše: “Schopnosť človeka naplno využiť svoje osobné zdroje je priamo závislá na jeho cieľoch. Štúdia medzi absolventmi Yale University z roku 1953...”.
Fast Company chceli zistiť zdroj a preto kontaktovali Robbins Research Insitute v Kalifornii, kde boli odkázaní na ďalšieho guru medzi motivačnými rečníkmi, Briana Tracyho, ktorý ich zase odkázal na Ziga Ziglara.
Zig Ziglar je autorom 23 významných kníh o osobnom rozvoji vrátane knihy Stretneme sa na vrchole, ktorej sa po celom svete predalo viac ako 1,5 milióna výtlačkov. V známej video nahrávke jeho seminára o dosahovaní cieľov Ziglar padne na kolená a cituje štúdiu Yale University z roku 1953.
“Tie 3 percentá,” vysvetľuje Ziglar, “dosiahli viac ako celých zvyšných 97 %, ktorí si ciele nenapísali.”
Ale kde Ziglar túto štúdiu našiel?
Hovorca Ziglarovej centrály z Dallasu odkázal výskumníkov na Tonyho Robbinsa. Uzavretý kruh.
Namiesto za Robbinsom, však Fast Company išli priamo za zdrojom. Kontaktovali človeka menom Silas Spengler, sekretára ročníku 1953 z Yale University. Spengler hovorí, že si nikdy svoje osobné ciele nezapisoval a rovnako tak nevie o žiadnom výskume v jeho ročníku, ktorá by sa dosahovania cieľov týkala.
Posledné slovo k celej kauze mala zástupkyňa výskumu na Yale University, Beverly Waters, ktorá po vyčerpávajúcom hľadaní v univerzitných archívoch a bez nájdenia jediného dôkazu o takomto výskume oznámila: “Sme si celkom istí, že táto štúdia nikdy neprebehla. Myslíme si, že je to mýtus.”
Keďže sa ukázalo, že žiadny skutočný výskum o zapisovaní cieľov na Yale University ani na Haravarde nikdy neexistoval, rozhodla sa ho uskutočniť celkom iná univerzita - Dominican University v Kalifornii.
Účastníci výskumu
Celkovo sa do experimentu prihlásilo 267 ľudí. Avšak len 149 účastníkov, z toho 37 mužov a 122 žien, túto štúdiu aj dokončilo. Vek finálnych účastníkov sa pohyboval v rozmedzí od 27 do 72. Pochádzali z USA, Belgicka, Anglicka, Indii, Austrálie a Japonska. Profesne išlo o zmes podnikateľov, učiteľov, lekárov, umelcov, advokátov, bankárov, profesionálov z oblasti marketingu, HR manažérov, viceprezidentov firiem, riaditeľov neziskových organizácií atď.
Osnova výskumu
Účastníci boli náhodne rozdelení do piatich skupín:
Ľudia v Skupine A boli požiadaní, aby na svoje ciele len mysleli. To znamená, aby mysleli na to, čo chcú počas nasledujúcich štyroch týždňov dosiahnuť. Ďalej im výskumníci prikázali, aby ohodnotili svoj cieľ podľa nasledujúcich kritérií: náročnosť, dôležitosť, úroveň nakoľko majú zručnosti a zdroje na dosiahnutie cieľu, úroveň ich odhodlania a motivácie.
Ľudia v Skupine B až E boli požiadaní, aby napísali svoje ciele do on-line formulára a potom ich ohodnotili podľa rovnakých kritérií ako Skupina A.
Skupina C mala navyše formulovať svoj záväzok k akcii.
Skupina D mala navyše svoj záväzok k akcii a stanovené ciele poslať kamarátovi, ktorý ich bude podporovať.
Skupina E mala ešte navyše svojmu kamarátovi posielať aj týždenné správy o progrese. Ľuďom v tejto skupine výskumníci z Domincan University vždy na konci týždňa zaslali email, kde im pripomenuli povinnosť zaslať ich správu o progrese.
Na konci mesiaca boli všetci účastníci štúdie požiadaní, aby ohodnotili svoj postup a úroveň nakoľko sa im podarilo svoje ciele splniť.
Typy cieľov
Ľudia si stanovili širokú škálu cieľov: dokončenie projektu, zvýšenie príjmu, zvýšenie produktivity, zorganizovanie samého seba, dosiahnutie skvelého výkonu, dosiahnutie životnej rovnováhy, zníženie stresu v práci a naučenie sa nejakej novej zručnosti. Príklady dokončenia projektu sú: napísanie kapitoly v knihe, update web stránky, predaj domu, dokončenie strategického plánu, zabezpečenie kontraktu, zamestnanie nových ľudí a zamedzenie prevzatiu spoločnosti.
Skupina E dosiahla podstatne viac, ako všetky ostatné skupiny.
Skupina D dosiahla podstatne viac ako Skupina C a A.
Skupina B dosiahla podstatne viac ako Skupina A.
Záver výskumu:
Výrazný pozitívny efekt zapísaných cieľov je neoddiskutovateľný.
Ak si svoj cieľ zapíšete a dohodnete sa na podpore s kamarátom, zvýšite svoju šancu na úspech o 88 percent!
Skupina E dosiahla o 88 percent lepší výsledok, ako skupina A. Zapísané ciele a jasne definovaná podpora našich blízkych teda výrazne zvyšuje naše šance uspieť. Výrazne!
Prečo si teda ľudia ešte stále nenastavujú svoje ciele správne?
Na základe toho čo som prečítal, zažil a vnímal okolo seba, si myslím, že to môžu byť len tri dôvody:
Ak ste si prečítali celý článok, musí Vám byť jasné, že Vaše ciele proste musia byť napísané. A čím skôr začnete, tým lepšie:
