3 dôvody prečo ľudia nemajú radi ciele

Majú jasne napísané ciele na papieri podstatný vplyv na vysokú produktivitu?
autor: Andrej Mikula

Veľa krát som už počul názor, že potreba cieľov v oblasti osobného rozvoja je preceňovaná. Vraj mať zapísaný svoj cieľ je len malá vec, ktorá nemá podstatný vplyv na výsledok.

Súhlasím, že neustále rozprávať o cieľoch môže byť niekedy kontraproduktívne. Ale! Nemôžem súhlasiť s tým, že ciele nie sú dôležité. Práve naopak...

O cieľoch sa na každom jednom seminári, v každej jednej knihe o osobnej produktivita hovorí z toho dôvodu, že napriek ohromnému dokázateľnému efektu, ktoré na úspech majú, si ciele / záväzky / predsavzatia, nazvite to ako chcete, väčšina ľudí stále nedáva.

Priznávam bez mučenia, že patrím medzi ľudí, ktorí správne stanovené ciele považujú za najdôležitejšiu časť úspechu, resp. vysokej osobnej produktivity. Často o tom rozprávam na tréningoch, pri koučovaní alebo individuálnych konzultáciách.

Dnes som sa rozhodol napísať článok o argumentoch, ktorými sa im moji kamaráti, klienti a známi snažia dôležitosť cieľov. Sú totiž skutočne zaujímavé:

1) "To sú americké kecy."
Áno, máte pravdu. Z veľkej časti k nám prišla filozofia pozitívneho myslenia a dávania si cieľov práve z USA. No a čo? Ani ja nemám veľmi rád príručky "Milionářem snadno a rychle". Na druhú stranu len preto, že sa o nejakej myšlienke hovorí v braku, to ešte nie je dôvod ju odsudzovať. Niektoré knihy o cieľoch sú lepšie, niektoré horšie, a niektoré úplne zavádzajú. Napríklad, možno ste počuli o výskume na Harvard Business School, ktorá hovorí, že ľudia s dobre nastavenými a zapísanými cieľmi to dotiahnu v živote približne 10x ďalej, ako tí ostatní. Bolo by to pekné, keby to bola pravda, ale nie je… Viac o tejto urban legende sa môžete dočítať tu.

2) "To sú komunistické päťročnice."
Znovu pomerne správny argument. Sám si toto obdobie našťastie nepamätám, v 89-tom som mal iba 4 roky, ale minimálne z filmov viem, ako hrozne znie "Hrabě Šternberg plní na 130 procent". Absolútne chápem, že ak ste toto obdobie zažili, a niekto Vás ide znova obťažovať s tým, aby ste "plnili", ide Vás roztrhnúť. Je tu však jeden podstatný rozdiel… Za socializmu, ste plnili ciele niekoho iného. Ak sa však rozprávame o nastavovaní cieľov dnes, ide o Vaše súkromné osobné ciele.

3) "Lebo je to blbosť."
Táto odpoveď je možno najčastejšia. Pýtam sa sám seba, čo je za tým? Strach? Možno… Ľudia sa prirodzene boja záväzku. Často sa dokonca boja niečo chcieť, lebo to vlastne znamená pocit nedostatku. Ak chcem BMW, môže ma štvať, že ho teraz nemám. A preto ho vlastne ani nechcem… Uf, dosť smutné myslenie…

No a čo z toho vyplýva?
Vykašlite sa prosím Vás na predsudky a začnite s cieľmi konečne pracovať. Čo je to najhoršie, čo sa môže stať, keď si správne nastavíte cieľ, nič? A čo je to najlepšie? Že by jeho úspešné splnenie?

Predstavte si cieľ ako víziu, kde chcete byť za rok. Inteligentný človek s cieľmi pracuje prirodzene, aj keď to možno "cieľmi" nenazýva. Nežijeme predsa zo dňa deň. To robia iba ľudia na totálnom okraji spoločnosti. Jediné čo napríklad takých bezdomovcov zaujíma je, kde budú dnes spať a čo budú jesť…

Čím ďalej v čase "dovidíme", tým sme v živote úspešnejší.
Úspešný človek je ten, ktorý dokáže obetovať momentálne nepohodlie za plánované väčšie pohodlie v budúcnosti. Preto ľudia študujú vysoké školy. Preto sa učia cudzie jazyky. Je predsa príjemnejšie sedieť s kamarátmi na pive ako s učiteľom v jazykovke. Ale inteligentný človek proste vie, že čas a energia, ktorú do štúdia angličtiny investuje, sa mu v budúcnosti mnohonásobne vráti.

Práca, osobný rozvoj, vzdelávanie - to nie je nič príjemné. Ale ani nikto nikdy nepovedal, že práca má človeka baviť. Práca nie je a nikdy nebola ľudská potreba.

V angličtine sa to volá "deffered gratification". Slovenský preklad mi nenapadá, ale voľne by som to preložil asi ako "schopnosť oneskoreného uspokojenia". (Hej, znie to veľmi divne :-) Človek s touto schopnosťou je schopný vymeniť okamžitú (menšiu) odmenu za potenciálne vyššiu odmenu v budúcnosti.

Nehovorím, že v okamihu ako si napíšte na kus papieru "Do konca roka chcem mať BMW", splní sa Vám to.
Ale minimálne viete, na čom pracujete… Takže ak sa Vám podarí zarobiť pár EUR navrch, odložíte si ho na Vaše vysnené auto a nepôjdete ich utratiť do reštaurácie. Mimochodom, ten cieľ o BMWčku z predošlého odseku je veľmi zlý. Nie je to totiž SMART cieľ. Oveľa lepšie znie: "Chcem mať ojazdené BMW rady 3 do konca roku s benzínovým motorom, nie staršie ako 5 rokov."

Keď mám toto vyšpecifikované, môžem sa ísť pozrieť na internet, koľko také sranda vlastne stojí. Podľa serveru autovia.sk ma najlacnejšia trojka vyjde na cca 13000 EUR. To znamená, že ak by som toto auto chcel, musel by som každý mesiac budúci rok ušetriť aspoň 1300 EUR… Je to reálne?

Odpovede sú možné len dve:
a) áno - viem toľko ušetriť, keď si niektoré veci odopriem
b) nie - nedokážem toľko ušetriť. čo teraz?

Ak platí b), treba sa porozhliadnuť po iných možnostiach. Čo tak leasing? Viacero finančných služieb dnes ponúka financovanie auta na pätiny. To znamená, že počas päť rokov, treba položiť päť krát 1/5 na drevo. Vedel by som v decembri položiť na stôl 2600 EUR, t.j. každý ušetriť 216 EUR za mesiac? Ak áno, super. Ak nie, treba tie peniaze nejako zarobiť. A tým vzniká nový cieľ "Zarobiť navyše 216 EUR mesačne".

Plánovanie a dosahovanie cieľov je jedna z najužitočnejších zručnosti, ktoré sa človek môže naučiť. Ak sa hovorí, ak neplánujete, plánujete zlyhať.

Ďalšie články na tému: 

Vyskúšajte 5-dňovú time management výzvu

[contextly_main_module]
Copyright TimeManagement.sk 2020
linkedin facebook pinterest youtube rss twitter instagram facebook-blank rss-blank linkedin-blank pinterest youtube twitter instagram